Prišli medvede, srnky, zajace, líšky, veveričky, vtáky...dokonca aj malá žabka, keďže sa skládka nachádzala neďaleko jej jazierka. Každý mal predstúpiť a povedať svoj názor.
Najskôr sa samozrejme vyjadrili medvede, ako najsilnejšie zo všetkých zvierat. Potom predstúpili líšky, zajace a postupne ostatné zvieratká. Každé z nich povedalo, čo si myslí o skládke a čo s ňou treba urobiť. Na koniec vyzvali aj žabku, aby povedala svoj názor. Lenže ju už nik nepočúval, pretože ostatné zvieratká sa medzi sebou prekrikovali a hádali, koho nápad je najlepší. Niektoré dokonca odišli. Iba dve malé veveričky s ľútosťou v očiach hľadeli na úbohú žabku, ktorá nedokončiac svoj prejav, vrátila sa na miesto. Do konca stretnutia už nepovedala ani slovko...vlastne na čo...aj tak nikoho nezaujímala...
Je smutné, že podobne sa správame častokrát aj my, ľudia a vôbec nám to nevadí. Nedokážeme (alebo možno ani nechceme) si vypočuť názor druhého, stačí nám ten svoj. A koľkorát stačí toho druhého len vypočuť, spýtať sa "Prečo...?"...veď možno práve on je ten, kto má skutočné vysvetlenie (riešenie) pre danú vec.
